Králik vs. zajac

Rad zajacovce (niekedy prekladaný trochu nešťastne ako zajace), odborne Lagomorpha, je taxonomická skupina malých cicavcov. Ide výlučne o bylinožravé druhy, ktoré sú v súčasnosti prevažne kozmopolitné. Uvedený rad zahŕňa dve čeľade – zajacovité (Leporidae) a piskorovité (Ochotonidae). Zatiaľ čo piskory patria medzi vzácne a ohrozené druhy, vybraní zástupcovia druhej čeľade boli čiastočne alebo úplne (králik divý) domestikovaní a chovajú sa v zajatí. Hoci zajace a králiky vykazujú morfologické odlišnosti dané ich vývojom, v očiach mnohých ľudí vyvolávajú zmätok pre podobnosť svojho vonkajšieho vzhľadu.

Domestikácia králikov

Zdomácnenie králika divého prebehlo už v staroveku, hoci sa vo všeobecnosti zaraďuje medzi najneskôr domestikované druhy. Významnú úlohu v tomto procese zohrali rímske posádky a následne francúzske kláštory. Domestikovaný druh, králik divý, sa úplne prispôsobil ľudskej spoločnosti a starostlivosti.

Odhaduje sa, že na svete existuje približne 180 – 200 plemien králika domáceho, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom telesných partií, typom a dĺžkou srsti a pod. Králik sa na historickom území dnešnej ČR vyskytoval najneskôr od 15. storočia, pôvodne ako nová lovná zver. Významný bol však najmä jeho domáci chov a šľachtenie.

Naopak, zajac poľný nebol nikdy úplne domestikovaný. Určité skupiny zajacov využívané napríklad v poľovníctve či výskume môžu byť čiastočne domestikované, najmä na účely reprodukcie a následnej reintrodukcie.

Rozdiel medzi králikom a zajacom

Králik divý má veľkosť približne 40 cm a dosahuje hmotnosť okolo 2 kg. Má kratšie a zaoblenejšie telo. Uši merajú len asi 8 cm. Pôvodne pochádzal z Pyrenejského polostrova a severnej Afriky, dnes sa s ním možno vo voľnej prírode stretnúť aj v strednej a východnej Európe.

Zajac poľný dosahuje veľkosť 50 – 70 cm a hmotnosť až 6 kg. Má vyššiu postavu s tenkými, ale rýchlymi končatinami. Uši sú výrazne dlhé, zakončené nápadnou čiernou špičkou. Prirodzene sa vyskytuje na rozsiahlom území Európy a čiastočne aj v Ázii.

Biológia rozmnožovania

Gravidita u králika trvá približne 30 dní (29 – 32 dní). Králiky žijú v norách so spleťou chodieb. V nich samica vrhá mláďatá, ktoré sú tzv. altriciálneho typu – teda bez srsti, slepé, hluché a bez vyvinutej termoregulácie. Samica ich po nakŕmení zanecháva v hniezde vystlanom srsťou a vracia sa až nasledujúci deň. Králiky sú spoločenské zvieratá a žijú v kolóniách (1 samec a niekoľko samíc) s ustálenou hierarchiou. Uprednostňujú nižšie polohy a suchšie podnebie s piesčitými pôdami.

Gravidita zajaca trvá približne 42 dní, po ktorých samica vrhá 2 až 5 mláďat. Tie sú tzv. prekociálneho typu – sú úplne osrstené, vidia, počujú a majú vyvinutú termoreguláciu. Prakticky ihneď môžu nasledovať matku z plytkého pelechu, ktorý si vytvára na povrchu terénu. Zajace sú samotárske a mimo obdobia párenia žijú oddelene.

Zaječí – čo to je?

Plemeno králika domáceho nazývané zaječí (Za) sa vzhľadom podobá zajacovi poľnému. Váži približne 4,5 kg, má dlhé klenuté telo a tenké, dlhé končatiny. Ide však len o staré plemeno králika domáceho, ktoré vzniklo v Anglicku dlhodobým výberom pôvodne jatočných králikov z Belgicka. Preto je v zahraničí často známe ako Belgian Hare.

Plemeno zaječí rozhodne nie je výsledkom bastardizácie (t. j. medzidruhového kríženia), pretože králik a zajac sa navzájom nepária, čo bolo opakovane overené aj experimentálne.