Bažant tmavý nepálsky

Bažant tmavý Lonchura leucomelana žije na území od západného Himalája až po severnú Malajziu. Na tomto rozsiahom území vytvára deväť poddruhov. Najznámejší je bažant nepálsky Lophura leucomelana leucomelana, o ktorom bude reč v tomto príspevku. Ďalšie poddruhy sú (niektoré nemajú slovenské názvy): L. l. crawfurdi, ďalej bažant bielochvostý (Hamiltonov) L. l. hamiltoni, bažant (Lathamov) L. l. lathami, bažant čiarovaný L. l. lineata, L. l. melanota, bažant čierny (Salvadorov) L. l. moffitti, bažant L. l. oatesi, bažant Williamsov L. l. williamsi.

Bažant nepálsky dostal svoje meno podľa miesta prirodzeného výskytu, ktorým sú horské oblasti Nepálu až do výšky 3 600 m. Jeho veľkosť je asi 65 cm. V chovoch nie je vzácny, avšak je menej rozšírený než napr. bažant zlatý, diamantový a strieborný. Cenovo je tiež dostupný.

Bažanty nepálske som fotografoval a o ich chove som sa rozprával s úspešným chovateľom viacerých druhov bažantov Štefanom Šulákom. Patrí k dlhoročným obdivovateľom týchto vtákov, je členom SZCH a tiež členom Klubu chovateľov bažantov, hrdličiek, okrasnej vodnej hydiny a mäkkožravého vtáctva. Svoje odchovy zvyčajne vystavuje na celoštátnej výstave zvierat v Nitre a v Trenčianskej Turnej.

Bažanty nepálske, rovnako ako ostatné druhy bažantov, chová vo voliérách širokých 2,5 m, vysokých 2,5 m a hlbokých 4 m. Dno voliéry tvorí pôda s vrstvou drobného štrku. Celá voliéra je zastrešená, aby v nej bolo sucho. Naše klimatické podmienky bažantom nepálskym vyhovujú, pretože naše zimy sú podstatne miernejšie než zimy v ich prirodzenom biotope. Všetky chované jedince pochádzajú z domácich odchovov. Mláďatá preperujú do šatu dospelých už v prvom roku, takže páry z mladých jedincov možno zostaviť už na jeseň. Pohlavne dospievajú a sú schopné rozmnožovania už v nasledujúcom roku. Podľa skúseností Š. Šuláka ich možno chovať nielen v pároch, ale aj v kŕdľoch, v ktorých na jedného samca pripadajú dve až tri samice.

Začiatok toku v podmienkach západného Slovenska pripadá na začiatok až polovicu marca a najneskôr koncom marca nastupuje znáška. Bažantica znáša na zem, do priehlbiny pod kríkom vystlanej lístím alebo do zákutia vytvoreného z ihličnanov, napríklad použitých vianočných stromčekov, 8 až 12 nahnedlých vajec, ale aj menej, napríklad iba dve. Dĺžka inkubácie je 25 dní. Znesené vajcia chovateľ podkladá pod kvočky domácej zakrpatenej hydiny. Po vyliahnutí je kvočka v samostatnom boxe a stará sa o mláďatá, kým im nenarastie perie. Niekedy sa stane, že kvočka začne znovu znášať, sedí na neoplodnených vajciach a bažantíky sa na noc snažia pod ňu ukryť, čo vyzerá komicky, pretože pod kvočkou majú iba hlavu a zvyšok tela sa pod ňu nezmestí.

Niektorí chovatelia využívajú iba liahne, a to z toho dôvodu, že práve keď je kvočka potrebná, žiadna domáca zakrpatená sliepka nekvoká. Liahňa na liahnutie bažantov sa nastaví na teplotu 38,5 °C a teplota v nej môže klesnúť až na 37,5 °C. Ak je teplota v liahni nastavená správne, po uplynutí inkubačnej doby 25 – 26 dní sa bažantíky začnú liahnuť a do 24 hodín od začiatku liahnutia sa vyliahnu. V škrupine po zdravom vyliahnutom bažantíkovi sa nenachádza zvyšok bielka ani krvi. Niekedy sa stáva, že liahnuce sa mláďa urobí v škrupine otvor, v ktorom mu uviazne zobák, takže potom nemôže dokončiť naklovanie škrupiny v tvare venca potrebné na to, aby mláďa mohlo škrupinu opustiť. V takom prípade musí chovateľ mláďaťu z vajca pomôcť, inak by v ňom uhynulo.

Liahňa by mala mať vlhkomer, aby bolo možné sledovať požadovanú vlhkosť. S tým dnes nie sú problémy, špecializované firmy dodávajú liahne a inkubátory vybavené všetkým potrebným. Na začiatku inkubácie vajec by sa relatívna vlhkosť v liahni mala pohybovať v rozmedzí 40 až 50 %, pred liahnutím by sa mala zvýšiť na 60 až 65 %. Na vytváranie a udržiavanie potrebnej vlhkosti v jednoduchej stolovej liahni slúži nízka plechová alebo plastová nádobka s vodou.

Po vyliahnutí a uschnutí sa bažantíky dávajú pod elektrickú „kvočku“. Pri malom počte mláďat chovatelia využívajú na vyhrievanie malé odchovne keramické žiarovky, niekedy stačí na vyhriatie napríklad väčšej škatule s 5 až 7 bažantíkmi aj obyčajná žiarovka, ktorá odchovňu vyhreje na 32 °C. Postupne, ako sa bažantíky operujú, dostávajú väčší priestor a umelú kvočku využívajú v takej vzdialenosti, v akej im teplota najviac vyhovuje. Po dosiahnutí veku 10 týždňov sa môžu premiestniť do vonkajšej zastrešenej voliéry.

Mláďatá dostávajú zmes pre bažanty, napr. Bažant Mini prvé tri až päť týždňov, neskôr sa prechádza na kompletné kŕmne zmesi podľa veku a chovateľskej sezóny. Od tretieho dňa veku mláďat chovateľ pridáva do sypkej zmesi alebo pšeničného šrotu strúhanú mrkvu, strúhané jablká a mladé nadrobno nasekané zelené žihľavy. Vo veku 30 dní sa krúžkujú krúžkami s vnútorným priemerom 12 mm.

Bažanty nepálske sa živia prevažne rastlinnou potravou, dostávajú zelené krmivo, v zime sa do mäkkej miešanky z ovocia a zeleniny pridáva sušená žihľava, dvakrát týždenne cibuľa rozkrojená na polovice, tiež nakrájaný cesnak, z obilnín pšenica, koncom jesene v rámci prípravy na zimné obdobie kukurica a kukuričný šrot a trochu slnečnice.

Príklad klasického kŕmenia: v období pokoja dostávajú pšenicu, jačmeň, ovos, žlté a červené proso, z strukovín peluška, vika a bôb, bobule jarabiny červenej. Vhodné sú aj okopaniny, hľuzy topinamburu, mrkva, zemiaky, kŕmna repa a kaleráb, z ovocia jablká. V predjarí sa skrmuje naklíčená pšenica, jačmeň a ovos. Mäkké miešanky sa pripravujú z kukuričného šrotu s prídavkom strúhanky, varených vajec a vitamínových a minerálnych prípravkov. Vhodné sú aj larvy múčnych červov. Prístup ku gritu je trvalý. Okrem tohto klasického spôsobu sa ako najvhodnejšie javia kompletné kŕmne zmesi pre bažanty, sypké alebo granulované, prípadne kombinácia oboch druhov.