Chov bažantů na farmách
Na lov sa používajú bažanty chované v tradičných bažantniciach aj vtáky z fariem. Základom úspešného chovu bažantov je dostatočný priestor, zdravá pitná voda a kvalitné krmivo.
Vyliahnuté bažantie mláďatá sa posielajú do pripravených odchovní na podstielku z drvenej slamy, kde sa spočiatku chovajú v kruhoch pod elektrickými radiátormi. Pod zdrojom sa udržiava teplota 35 až 36 °C, v búdke približne o sedem až osem stupňov nižšia. Od tretieho týždňa chovu sa teplota v búdke postupne znižuje a bažanty sa vypúšťajú do výbehu. Približne od deviateho alebo desiateho týždňa života môžu byť mláďatá trvalo vonku. Daždivé počasie predstavuje riziko pre prežitie mladých bažantov.
Výživa bažantích kurčiat je založená na špeciálnych zmesiach s vyšším podielom živočíšnych bielkovín. Po špeciálnych prestarterových kŕmnych zmesiach pre najmladšie kurčatá nasleduje po dvoch týždňoch kŕmenia granulovaná Bž1, ktorá sa postupne nahrádza Bž2 a Bž3. Zmesi pre najmladšiu kategóriu bažantov obsahujú kokcidiostatiká, ktoré slúžia ako prevencia proti kokcidióze. Dospelým vtákom sa podávajú drvené obilniny, najmä pšenica. Okrem toho sa poskytuje zelené krmivo.
Bažanty vybrané na chov sa cez zimu chovajú v spoločnej škôlke a na jar sa vypúšťajú do malých voliér, zvyčajne v pomere jeden kohút na šesť sliepok. Súčasne sa im podáva špeciálna zmes pre bažantie nosnice a zvyšuje sa podiel základných minerálnych látok a vitamínov. Krátko nato začnú vtáky znášať vajcia.
Trvá však štrnásť až dvadsaťjeden dní, kým sliepky znesú vajcia a vyzbiera sa potrebný počet vajec na nasadenie. Preto je prvé liahnutie skúšobné, ďalšie liahnutia sú v týždňovom odstupe. Z celkovej inkubačnej doby 24 dní sa vajcia umiestnia na 21 dní do predlíhňovej miestnosti s teplotou 39,5 °C až 39,7 °C a relatívnou vlhkosťou 86 %. Liahnivosť je zvyčajne okolo 75 %.
Koroptve patria do poľnohospodárskej krajiny
Koroptica poľná uprednostňuje poľnohospodársku krajinu s poliami, lúkami, krovinami a malými lesíkmi. Tento pôvodne bežný vták je však kriticky ohrozený, čo odborníci pripisujú intenzívnemu poľnohospodárstvu, ktoré zničilo pôvodné biotopy na poliach, ktoré poskytovali jarabici pestrú potravu, vhodné podmienky na hniezdenie a ochranu pred predátormi.
O reintrodukciu jarabice do našej prírody sa spočiatku usilovali najmä poľovnícke združenia, ale na ich zámer postupne nadviazali nadšenci chovu. Ich chovu za účelom introdukcie do voľnej prírody sa venuje už len hŕstka chovateľov, ktorí musia mať príslušné povolenia.
Koroptica poľná je monogamný druh, čo znamená, že kohút a sliepka tvoria pár a spoločne sa starajú o svoje mláďatá. Pretože sú jarabice počas obdobia rozmnožovania veľmi teritoriálne, vtáky zimujúce v spoločnej voliére sa v polovici marca presúvajú v pároch do klietok, kde zostávajú približne tri mesiace. Každý pár vysedí v priemere tridsať vajec.
Mláďatá sa vyliahnu za dvadsaťštyri dní a presunú sa do škôlky pod zdroj tepla. Škôlky sú spojené s voliérami pokrytými trávou a bylinami, ktoré poskytujú jarabiciam úkryt. Zároveň sa tým účinne znižuje riziko stresu týchto plachých vtákov. Kurčatá by však mali mať k dispozícii aj slnečné priestory na liahnutie a vyhrievanie. Kurčatá sú schopné lietať už jeden mesiac po vyliahnutí a po dvoch mesiacoch sa preperia do dospelého operenia.
Základom stravy kurčiat sú spočiatku kompletné zmesi pre bažanty, ktoré sa postupne nahrádzajú obilninami, najmä pšenicou. Dôležité je, aby vtáky mali k dispozícii štrk (riečny piesok) a dostatok vody na pitie. Dospelé jarabice sa kŕmia obilninami počas celého roka. V sezóne sa ich potrava obohacuje zeleným krmivom (napr. pokosenou trávou, šalátom, lucernou alebo žihľavou). V zime obsahuje kŕmna dávka chovaných jarabíc aj drvenú kŕmnu repu a lucernové seno.
