Nosná a brojlerová línia prepelice
V literatúre sa dočítate, že japonské prepelice boli v Japonsku domestikované už v 14. storočí. Prvé chovy prepelíc však vznikli až o šesť storočí neskôr (najmä v 50. rokoch 20. storočia), a to nielen v krajine pôvodu, ale aj v Amerike. Keďže konečným produktom vznikajúcich komerčných fariem boli vajcia aj mäso, výsledkom úsilia chovateľov boli dve línie - línia nosníc a línia brojlerov.
Nosný typ prepelíc váži 100 až 140 g (kohúty sú menšie) a znáša až 300 vajec s hmotnosťou 10 až 12 g. Prepelice brojlerovej línie vážia až dvakrát toľko (240 g) a znášajú len 200 vajec, ktoré sú až o 4 gramy ťažšie. Obe línie dosahujú pohlavnú dospelosť v šiestich týždňoch.
Prepelice sa môžu chovať v meste
Nielen ranosť japonských prepelíc, ale aj ich rastová a reprodukčná schopnosť, nízka spotreba krmiva a nízke nároky na veľkosť ustajnenia sú dôvodom, prečo ich chovajú aj ľudia v mestách. Pri primeranej výžive (špeciálna kŕmna zmes s vyšším obsahom bielkovín), teplote (optimálna 18 °C) a svetle možno v domácich podmienkach pohodlne produkovať vajcia, ktoré sú síce asi štyrikrát menšie ako vajcia sliepok, ale majú vysokú výživnú hodnotu.
Prepeličie vajcia
Prepeličie vajcia obsahujú vitamíny (A, D, E, B1, B2, B12), stopové prvky (horčík, fosfor, meď, vápnik, železo), vysokohodnotné bielkoviny, esenciálne aminokyseliny, fosfatidy (lecitín), sacharidy a ďalšie špecifické biologicky aktívne látky, ktoré majú priaznivý účinok pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení, ekzémov, cukrovky, astmy, porúch tráviaceho traktu a výrazne posilňujú imunitu organizmu. Sú výborným doplnkom stravy pre športovcov, ale aj pre deti, starších ľudí a tehotné ženy. V domácej kuchyni sú obľúbené najmä na prípravu studených mís.
