Špecializované plemená oviec

V tomto článku sa pozrieme na romanovské ovce, ktoré sa pôvodne chovali najmä na produkciu kvalitnej kožušníckej suroviny. Ďalej na dojné plemeno lacaune a shetlandské ovce.

Romanovské ovce

Romanovské ovce pochádzajúce z Jaroslavskej oblasti sa u nás chovajú približne od šesťdesiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti je do kontroly úžitkovosti zapojených asi päťdesiat chovov s počtom približne jedenásťsto bahníc. Štandard prijatý Klubom chovateľov romanovskej ovce zodpovedá štandardu, podľa ktorého sa plemeno šľachtilo v krajine pôvodu. Nielen táto skutočnosť, ale aj fakt, že v domácich chovoch sa stále nachádzajú niektoré pôvodné línie baranov, vzbudzuje záujem o plemenný materiál z tuzemska aj u ruských chovateľov.

Romanovská ovca patrí medzi plodné plemená, trojčatá aj štvorčatá vo vrhu sú bežné. Priemerná plodnosť na obahnenú ovcu sa pohybuje na úrovni 250 až 350 %. K ďalším prednostiam tohto plemena patrí skorá pohlavná dospelosť, pevná konštitúcia, vysoká mliečnosť a sezónnosť ruje, ktorá spolu s kratšou dobou gravidity (priemerne 145 dní) umožňuje dvojité bahnenie za rok. Barančeky aj jahničky pohlavne dospievajú vo veku štyroch až šiestich mesiacov, jahnice možno prvýkrát pripúšťať pri dosiahnutí minimálnej hmotnosti od 35 kg, čo zodpovedá veku približne sedem mesiacov.

Pôvodne sa však romanovské ovce chovali najmä na produkciu kvalitnej kožušníckej suroviny. Runo je typicky namodralé až čierne vďaka čiernym pesíkom, ktoré dopĺňajú podsadu v pomere 1 : 4 – 10, čo robí z kožušiny romanovských oviec úplne bezkonkurenčný materiál. Vyčinená koža je ľahká, hrejivá a pevná a v porovnaní s kožami niektorých iných plemien má približne tretinovú hmotnosť.

Lacaune

Z dojných plemien oviec sa v našich chovoch začína presadzovať plemeno lacaune, ktoré s počtom 1521 bahníc chová dvadsaťjeden chovateľov. Ide o bezrohé plemeno stredného telesného rámca s kombinovanou mäsovo-mliečnou úžitkovosťou, ktoré pochádza z južnej časti Centrálneho masívu z oblastí Aveyron, Tarn, Lozère a Hérault. Živá hmotnosť dospelých baranov sa pohybuje medzi 80 až 100 kg, bahnice sú o 20 až 40 kg ľahšie.

Vyznačuje sa veľmi dlhým plodným obdobím (pri mäsovom type sa využíva trojité bahnenie za dva roky), ďalej skorosťou, vysokou mliečnosťou a vynikajúcimi materinskými vlastnosťami. Priemerná dĺžka laktácie sa pohybuje od šiestich do ôsmich mesiacov, pričom množstvo nadojeného mlieka dosahuje v priemere 250 až 300 litrov. Niektoré bahnice však dosahujú mliečnu úžitkovosť až 700 litrov za laktáciu. Dobre vyvinuté vemeno spĺňa požiadavky na strojové dojenie.

Vzhľadom na vysokú mliečnu úžitkovosť je plemeno lacaune vhodné do polointenzívnych až intenzívnych systémov chovu. Extenzívny systém chovu je nevyhovujúci najmä z hľadiska výživy a kontroly zdravotného stavu. Plemeno sa chová v mnohých krajinách sveta v čistokrvnej plemenitbe a využíva sa aj na zušľachťovanie domácich plemien oviec.

Shetlandské ovce

Od roku 2008 sa u nás chovajú aj shetlandské ovce, ktoré sa v krajine pôvodu vyskytujú v jedenástich základných farbách vytvárajúcich tridsať uznaných farebných kombinácií. Ide o krátkochvosté severské plemeno menšieho telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, pochádzajúce zo súostrovia Shetlandy. Jeho charakteristickým znakom je jemná až polojemná nejednotne sfarbená vlna, ktorá vytvára širokú paletu farieb. Ovce vynikajú dobrou mliečnosťou, odolnosťou, nenáročnosťou na chovateľské podmienky, dlhovekosťou, ľahkými pôrodmi a dobrými materinskými vlastnosťami.

Z jednej ovce sa strihaním získa 0,9 až 1,4 kg kvalitnej potnej vlny. Uvádza sa, že vlákna shetlandskej vlny majú priemernú hrúbku 23 mikrónov a dĺžku približne 9 cm, pričom jej zvlnenie, ktoré dodáva pletenine pružnosť, je kolísavé. Najjemnejšie vlákna majú na centimetri dĺžky tri až päť vĺn. Kvalitu vlny ovplyvňuje nielen čas strihania, ale aj manipulácia s runom počas strihania. Aby bola vlna čistá a suchá, ovce sa strihajú pod strechou na čistej podložke. Opraná a vyčesaná vlna sa spriada do priadze, jedno- alebo dvojnitej, a je pripravená na pletenie alebo tkanie. Ďalšou možnosťou je jej použitie na plstenie. Takzvanou mokrou cestou možno vyrábať napríklad klobúky, ľadvinové pásy či podložky na sedenie. Suchým plstením sa z vlny vyrábajú šperky ako náušnice, spony, prívesky, prstene alebo aj zvieratká na hranie. Hrubšiu vlnu možno použiť do vankúšov.