CHOV KÔZ

V súvislosti s rastúcou ľudskou populáciou a nedostatkom zdrojov bielkovín budú mať kozy ako nenáročné, zato vysoko produktívne zvieratá, pre človeka, ktorého sprevádzajú už tisíce rokov, stále väčší význam. Čím kŕmiť kozy a ako sa o ne starať?

Čím kŕmiť kozu

Všeobecne platí, že koza je vo výžive náročnejšia než ovca! Základ kŕmnej dávky tvoria objemové krmivá (seno, zelené krmoviny, siláže, senáže, slama), doplnené jadrom (tlačeným zrnom ovsa, jačmeňa, pšenice či kukurice) a vitamínovo-minerálnymi lizmi. Jadrové krmivo sa dávkuje opatrne, aby sa zabránilo metabolickým poruchám. Spravidla sa pridáva v období pripúšťania, zvieratám v druhej polovici gravidity a ďalej laktujúcim kozám. 

Kozľatá je možné kŕmiť kŕmnou zmesou, ktorá sa najskôr prikrmuje k mlieku, neskôr sa kombinuje so senom. 

Na kŕmenie sú náročnejšie anglonúbijské kozy. Je to preto, že predstavujú vysokoprodukčné zvieratá, ktoré za svoju vysokú úžitkovosť vyžadujú na oplátku kvalitné kŕmenie na komerčnej báze v zodpovedajúcich dávkach.

Ako sa starať o kozy

Na pastve kozy pobývajú len v čase vegetácie, v období vegetačného pokoja sú v stajniach. V porovnaní s ovcami si koza na pastvine vyberá traviny a byliny, rada ohryzuje kríky a stromy. Ak zvieratá na pastvine nemajú voľný prístup do stajne, mali by mať k dispozícii jednoduché prístrešky na ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Pred vyhnaním na pastvu sa kozám ošetria paznechty a podajú sa antiparazitárne prostriedky. U dojených stád je nutné kontrolovať, či na vemenách nie sú kliešte.

Odchov kôz

V stádovom chove sa matka s kozľatami bezprostredne po pôrode premiestňuje do pôrodného koterca, kde strávi jeden až tri dni. Potom sa vracia do spoločného ustajnenia, ktorého súčasťou sú tzv. škôlky, čo je označenie pre koterec pre kozľatá, ktorý v období zimných pôrodov chovatelia vybavujú infralampou. Kozľatá sú pod matkami tri až tri a pol mesiaca.

Chov KozChovy kôz s produkciou mlieka

Pri dojení a vlastnej výrobe produktov z kozieho mlieka je nutné dodržiavať maximálnu hygienu. Mlieko určené na spracovanie sa šetrne pasterizuje a tradičnými postupmi sa z neho vyrábajú syry, jogurty, kefíry alebo sa konzumuje v čerstvom stave.

Kozy v malochovoch

V malochovoch (do piatich kusov) je asi tretina z celkového počtu u nás chovaných kôz. Vyprodukované mlieko je určené na vlastnú spotrebu. Kozľatá sa odchovávajú tradičným spôsobom pod matkami, s ktorými zostávajú minimálne šesť týždňov. Individuálnou ošetrovateľskou starostlivosťou sa v chove minimalizuje stres i zdravotné problémy. Veľmi podobná situácia je i v malých rodinných farmách, kde sa o zvieratá starajú členovia rodiny, ktorí im poskytujú nadštandardnú starostlivosť.

Chovy s väčším počtom zvierat

Dopyt po produktoch z kozieho mlieka motivuje chovateľov zakladať chovy s väčším počtom zvierat, minimálne s 50 až 100 kusmi. Aby sa predĺžilo obdobie produkcie mlieka, pôrody sú naplánované na šesť až osem týždňov. Matky sa pred pôrodom rozdeľujú do menších skupín do kotercov, kde sú s kozľatami počas mledzivového obdobia. Tlak na intenzívnejšiu produkciu mlieka skracuje čas odstavu kozliat, ktoré sa prevádzajú do skupinových kotercov. Využívané chovateľské zariadenia už zahŕňajú aj novostavby a vzhľadom na inštaláciu technologických prvkov je v nich aj nižší podiel ručnej práce.

V chovoch s intenzívnou produkciou kozieho mlieka (od 100 do 200 kusov) sa snažia dojiť čo najskôr po pôrode a udržať laktáciu čo najdlhšie. V rámci prevencie minimalizujúcej výskyt kokcidiózy v odchove kozliat celý rad týchto fariem skrmuje medikované kŕmne zmesi. Ide o chovy s polopriemyselnou prevádzkou, kde sa kozie mlieko finalizuje a o zvieratá sa starajú najatí zamestnanci. Kozľatá sa od matiek odstavujú už druhý deň po pôrode do spoločných kotercov, kde sa im ručne podáva zmesové mledzivo. Pri realizácii veľmi ranného odstavu kozliat sa však fyziologický účinok mledziva znižuje, a to nielen jeho podávaním v zmesovej dávke, ale aj nevyhovujúcimi intervalmi napájania a nízkym dávkovaním. Z tohto dôvodu sú kozľatá náchylnejšie na ochorenia.

Kozy vo veľkochove

Veľkochovy so 400 až 800 dojnicami už fungujú na priemyselnej báze. Vzhľadom na cielenú produkciu mlieka sa kozľatá oddeľujú od matiek bezprostredne po pôrode a umiestňujú sa do kotercov s kŕmnym automatom, z ktorého sa môžu napojiť teplým mliečnym nápojom podľa potreby kedykoľvek v priebehu dvadsiatich štyroch hodín. Na tento účel vyrábané špeciálne mliečne kŕmne zmesi sú veľmi drahé, čo s ohľadom na speňažovanie kozieho mäsa zavedené v tuzemsku nahráva lacnejším alternatívam, ktoré však môžu byť príčinou zdravotných komplikácií kozliat.

Chovy s produkciou mäsa

Okrem mlieka kozy poskytujú tiež mäso. S ohľadom na dopyt po jatočných kozľatách cez veľkonočné sviatky sú pôrody spravidla načasované na zimu. 

Plemeno špecializované na mäsovú produkciu – búrske kozy – sa k nám začalo dovážať v deväťdesiatich rokoch minulého storočia. Ide o odolné, nenáročné plemeno pokojného temperamentu, ktoré sa veľmi dobre hodí aj na údržbu krajiny. U nás sa búrska koza zatiaľ nevymanila z hobby pojatia chovu, pretože tu chýba trh s kozím mäsom. Pritom mäso výsekových capkov je jemné, šťavnaté a pevnej konzistencie, bez výraznej arómy. Ani prítomný vnútrosvalový tuk neobsahuje žiadne pachute.