Špecifiká chovu jednotlivých druhov hydiny

Jednotlivé druhy hydiny môžu mať rozdielne sociálne správanie – niektoré sedia na vajciach, zatiaľ čo iné nie, a medzi hydinou nájdeme monogamné aj polygamné druhy. Veľké rozdiely sú aj vo vzhľade jednotlivých druhov.

Rozdiely vo vzhľade hydiny

Medzi jednotlivými druhmi hydiny existujú väčšie alebo menšie rozdiely v rámci ich fenotypu, teda vonkajšieho vzhľadu. Ako príklad môžeme uviesť výrazné ryhovanie na krku u husí českých, vývin kačírka u kačíc, chocholky, manžety, fúzy alebo rôzne typy hrebeňov u kura domáceho. Nánosok a bradavičnatosť u moriek, prilbu a špecificky tvarované laloky u perličiek.

Nemali by sme zabudnúť ani na pohlavný dimorfizmus, teda rozdiely medzi samcom a samicou. U niektorých druhov a farebných rázov je tento rozdiel pomerne výrazný – napríklad u pižmových kačíc je samec podstatne väčší než samica, u kačíc v období toku samec disponuje pestrofarebným svadobným šatom, na rozdiel od kačice, ktorá je sfarbená krypticky, teda nenápadne.

U kura sa u kohútov stretávame s výraznejšie vyvinutými ostrohami aj znakmi hlavy, ďalej u divej rady farebných rázov kura aj s výrazne odlišným sfarbením oboch pohlaví. U kohútov plemien s normálnou štruktúrou operenia je typická aj odlišná štruktúra peria oproti sliepkam. Operenie kohútov je v krčnom a sedlovom závese špicaté, navyše majú kohúty v menšej alebo väčšej miere vyvinuté kosákovité perá v chvoste.

Rozdiely v sociálnom správaní

Výrazné rozdiely nachádzame aj v rámci ich sociálneho správania, ktoré si nesú od svojich divokých predkov a ktoré bolo upevnené následným cieleným výberom a zušľachťovaním počas chovu v zajatí, teda pri domestikácii. Niektoré druhy si aj v priebehu domestikácie zachovávajú pud sedenia na vajciach a odchovu mláďat. Tento pud si zachovávajú predovšetkým husi, pižmové kačice, morky alebo bažanty. Iné druhy ho úplne stratili a sú cielene šľachtené na vysokú produkciu vajec, napríklad prepelice alebo ľahké nosné plemená kura domáceho.

Niektoré plemená sú skôr monogamné – to znamená, že žijú v páre a chovné kmene je potrebné zostavovať už na jeseň. Príkladom takého monogamného plemena môže byť hus česká. Naopak kačice, pižmové kačice, morky, perličky, prepelice alebo bažanty sú polygamné, čo znamená, že samec má vo svojom háreme väčší počet samíc.

Typické znaky hydiny

Ak sa zameriame na jednotlivé znaky druhov hydiny, nájdeme pri každom z nich rôznorodé špecifiká. U vodnej hydiny sú to plávacie blany, ktoré slúžia podobne ako veslá na lodi na ľahší pohyb vo vode. Ďalej majú na zobáku vyvinuté lamely, ktoré im pomáhajú zachytávať potravu filtrovanú z vody.

U niektorých druhov, napríklad u pižmových kačíc, sú výraznejšie vyvinuté pazúry, ktoré im v prirodzenom biotope mokradí slúžia na ľahší pohyb po popadaných stromoch. U pižmových kačíc sa stretávame aj s ďalšou zaujímavosťou – neoperanou tvárou dospelých jedincov s typickou bradavičnatosťou a plochým nánoskom v oblasti nad nozdrami. Ďalším znakom je „účes“ nachádzajúci sa v oblasti temena a zátylku – ide o perie, ktoré pižmové kačice pri vzrušení vzpriamujú.

U husí sa môžeme stretnúť s hrboľom, ktorým disponujú plemená nesúce krv husi labutej. Medzi ďalšie znaky patrí podbradný lalok a podbrušok, ktorý je u husí veľmi dôležitým plemenným znakom.

Čo sa týka znakov hydiny, najrozmanitejšou skupinou je kura domáce. U neho sa stretávame s nepreberným množstvom kožných útvarov a pernatých ozdôb. Napríklad hrebeň má mnoho rôznych tvarov. Najčastejšie sa stretávame s jednoduchým (listovým) alebo ružicovým hrebeňom. Menej častý je motýlikový, rohový alebo čížkový hrebeň. Kura môže disponovať aj celým radom pernatých ozdôb, napríklad chocholom, fúzmi, lícnymi bradami, manžetami, supími perami alebo „pančuchami“.

Pre morky je špecifická bradavičnatosť v oblasti hlavy a časti krku. Typický je aj vývin nánosku pri koreni zobáka hornej čeľuste, ktorý sa v období vzrušenia mnohonásobne zväčšuje. Morky a niektoré staršie morky (samice) disponujú štetkou – zhlukom štetinovitých pier v oblasti hrudníka.

Pre perličky je typické špecifické tvarovanie hlavy, kde nájdeme niekoľko znakov. Jedným z nich je prilba, ktorá je u samca rovnako ako laloky výrazne vyvinutá. Perličky majú výraznejšie vyvinuté nozdry, neoperanú hlavu a medzi lalokmi disponujú uzdičkou. V oblasti zátylku majú špecifický zhluk nitkovitých pier. Na rozdiel od ostatných druhov hrabavej hydiny samce perličiek (rovnako ako samce prepelíc) nemajú vyvinuté ostrohy. Prepelice sú špecifickým druhom hydiny, ktorý bol po generácie šľachtený na vysokú produkciu vajec. Typické je pre ne priliehavé operenie a na tele nemajú výraznejšie kožné útvary.

U bažantov je veľmi výrazný rozdiel v sfarbení. Kohúty sú sfarbené veľmi pestro a extravagantne a väčšinou majú vyvinuté ostrohy, zatiaľ čo sliepky majú kryptické sfarbenie, ktoré im v prirodzenom prostredí poskytuje ochranu pred predátormi počas sedenia na vajciach a odchovu mláďat.

U bežcov (na rozdiel od všetkých ostatných druhov hydiny) sa stretávame s tým, že na vajciach nesedí samica, ale samec. Pre emu je typická tmavotyrkysová farba škrupiny, nandu má žltú farbu škrupiny a u pštrosa dvojprstého je farba škrupiny mliečna.