Hydina patrí medzi hospodárske zvieratá s veľmi intenzívnym metabolizmom (látkovou premenou), ktorý je základom jej vysokej úžitkovosti. Rýchly rast brojlerov, vysoká produkcia vajec u nosníc alebo dobrá reprodukčná schopnosť chovných zvierat sú výsledkom dlhodobého šľachtenia, kvalitnej výživy a správneho manažmentu chovu. Súčasne však táto vysoká výkonnosť znamená, že organizmus pracuje s vysokými nárokmi na energiu, živiny a presnú reguláciu telesných funkcií.

Práve preto patrí hydina medzi druhy veľmi citlivé na vysoké teploty. Tepelný stres (stav, keď organizmus nedokáže dostatočne rýchlo odvádzať vznikajúce telesné teplo) neovplyvňuje iba správanie zvierat, ale zasahuje celý organizmus. Dochádza k zmenám v príjme krmiva, trávení, metabolizme živín, imunite aj reprodukčných funkciách.

Z pohľadu chovateľa sa problém často prejaví najprv nenápadne. Nosnice začnú znášať menej vajec alebo sa zhorší kvalita škrupiny. Brojlery pomalšie priberajú a spotrebujú viac krmiva na kilogram prírastku. Morky obmedzujú príjem potravy a okrasná hydina môže strácať kvalitu operenia. Tieto zmeny však nie sú iba dôsledkom nepohodlia spôsobeného horúčavou – sú výsledkom zložitých fyziologických procesov (zmien funkcií organizmu), ktoré prebiehajú vo vnútri tela.

Na rozdiel od človeka nemá hydina možnosť ochladzovať organizmus potením. Musí využívať iné mechanizmy, ktoré sú však pri dlhodobom pôsobení vysokých teplôt menej účinné a predstavujú pre organizmus ďalšiu záťaž.

Správne podmienky chovu, dostatok kvalitnej vody a vhodne zostavená kŕmna dávka preto predstavujú základné nástroje, ktoré môžu pomôcť hydine zvládnuť obdobie vysokých teplôt s menšími negatívnymi dopadmi.

Prečo je hydina citlivá na vysoké teploty?

Vtáky majú prirodzene vyššiu telesnú teplotu než cicavce. U dospelých kurčiat sa pohybuje približne medzi 40 až 42 °C. Táto vysoká teplota je nevyhnutná pre správny priebeh metabolizmu, trávenia a imunitných funkcií, zároveň však znamená, že organizmus má menší priestor na ďalšie zvýšenie teploty. Ak množstvo tepla vznikajúceho v organizme prevýši schopnosť jeho odvádzania do okolitého prostredia, dochádza k tepelnému stresu.

Perie – výhoda aj nevýhoda

Perie je jednou z najvýznamnejších vlastností vtákov. V chladnejšom období funguje ako výborná izolačná vrstva, ktorá obmedzuje straty telesného tepla. V horúcom prostredí sa však táto vlastnosť stáva nevýhodou. Husté operenie obmedzuje priamy kontakt kože s okolitým vzduchom a sťažuje ochladzovanie.

Citlivejšie preto bývajú:

• ťažké mäsové plemená,
• rýchlo rastúce brojlery,
• husto operené plemená,
• dlhooperená okrasná hydina.

Ako sa hydina ochladzuje?

Hydina nemá funkčné potné žľazy (žľazy produkujúce pot), a preto nemôže využívať potenie ako človek.

Hlavnými mechanizmami ochladzovania sú:

• zrýchlené dýchanie (dýchanie s otvoreným zobákom),
• zmena správania, ako je obmedzenie pohybu, vyhľadávanie tieňa, polihovanie, rozprestieranie krídel od tela,
• znížený príjem krmiva.

Kedy vzniká tepelný stres?

Vznik tepelného stresu nezávisí iba od samotnej teploty.

Dôležitá je kombinácia viacerých faktorov:

• teplota prostredia,
• vlhkosť vzduchu,
• prúdenie vzduchu,
• hustota osadenia,
• vek zvierat,
• telesná hmotnosť,
• zdravotný stav.

Za bežných podmienok začína byť hydina pri teplotách nad približne 25 °C viac zaťažovaná. Pri dlhodobom pôsobení teplôt okolo 30 °C a viac už výrazne narastá riziko tepelného stresu. Veľkým problémom je vysoká vlhkosť vzduchu. Ak je vzduch nasýtený vodnou parou, odparovanie vody z dýchacích ciest je menej účinné a organizmus sa ochladzuje ťažšie.

Čo sa deje v organizme počas tepelného stresu?

Tepelný stres nie je iba reakcia na nepríjemné prostredie. Ide o komplexný stav, ktorý ovplyvňuje takmer všetky orgánové systémy. Jednou z prvých reakcií organizmu je obmedzenie príjmu krmiva. Trávenie a využitie živín vytvára metabolické teplo (teplo vznikajúce pri spracovaní živín). Ak vták prijíma menej potravy, znižuje tým množstvo tepla vznikajúceho počas trávenia.

Vplyv tepelného stresu na jednotlivé kategórie hydiny

Brojlery

Brojlery patria medzi najcitlivejšie kategórie hydiny. Moderné brojlery boli vyšľachtené na veľmi rýchly rast svaloviny. To znamená vysokú intenzitu metabolizmu a veľkú tvorbu telesného tepla.

Pri vysokých teplotách dochádza k:

• poklesu príjmu krmiva,
• spomaleniu rastu,
• horšej konverzii krmiva (množstvo krmiva potrebného na kilogram prírastku),
• väčšej nerovnomernosti kŕdľa,
• zvýšenému riziku úhynov.

Veľmi citlivé sú najmä posledné týždne výkrmu, keď majú vtáky najvyššiu telesnú hmotnosť a zároveň produkujú najviac tepla.

Príklad z praxe: Chovateľ brojlerov zaznamená počas niekoľkých horúcich dní výrazné spomalenie rastu. Vtáky väčšinu dňa sedia, menej chodia ku kŕmidlu a viac času trávia pri napájačkách. Napriek tomu, že majú dostatok krmiva, jeho spotreba klesne. Nejde o problém kvality krmiva, ale o prirodzenú reakciu organizmu, ktorý sa snaží znížiť tvorbu ďalšieho tepla.

Nosnice

U nosníc predstavuje tepelný stres problém predovšetkým kvôli vysokej energetickej náročnosti tvorby vajca. Pri vysokých teplotách nosnica obmedzuje príjem krmiva.

To vedie k:

• poklesu znášky,
• menšej veľkosti vajec,
• horšej kvalite škrupiny,
• vyšším stratám vajec poškodením.

Jedným z typických problémov je tvorba tenkej škrupiny. Príčinou nie je iba nedostatok vápnika v krmive, ale aj zmeny metabolizmu spôsobené intenzívnym dýchaním.

Morky

Morky patria medzi veľmi citlivé druhy. Ich veľká telesná hmotnosť znamená vysokú produkciu tepla, ktoré sa pri vysokých teplotách ťažko odvádza.

Tepelný stres môže spôsobiť:

• výrazné obmedzenie príjmu krmiva,
• spomalenie rastu,
• horšie reprodukčné výsledky,
• vyššie úhyny.

Kačice a husi

Vodná hydina býva často považovaná za odolnejšiu vďaka spojeniu s vodným prostredím. V skutočnosti však záleží predovšetkým na možnosti ochladzovania. Ak nemajú prístup k vode umožňujúcej ochladenie tela, môžu vysokými teplotami trpieť rovnako ako ostatné druhy.

Okrasná a výstavná hydina

Pri hobby chovoch nebýva hlavným problémom iba úžitkovosť, ale aj kondícia a vzhľad zvierat.

Tepelný stres môže negatívne ovplyvniť:

• kvalitu operenia,
• lesk peria,
• priebeh preperovania,
• reprodukčnú schopnosť kohútov.

Citlivé bývajú napríklad plemená s veľmi hustým operením alebo dlhým perím.

Ako rozpoznať tepelný stres u hydiny?

Čím skôr chovateľ rozpozná prvé príznaky tepelného stresu, tým väčšia je šanca zabrániť výraznejším stratám. Spočiatku bývajú prejavy nenápadné a môžu byť zamenené za bežné zníženie aktivity počas horúcich dní.

Medzi prvé varovné príznaky patria:

• znížený príjem krmiva,
• zvýšený príjem vody,
• nižšia pohybová aktivita,
• vyhľadávanie tieňa alebo chladnejších miest,
• roztiahnuté krídla od tela,
• zrýchlené dýchanie,
• otvorený zobák pri dýchaní,
• poliehanie.

V pokročilej fáze môže dôjsť k výraznému prehriatiu organizmu (hypertermii), keď vtáky strácajú koordináciu pohybu, ležia na boku, nereagujú na okolie a hrozí ich úhyn.

Výživa ako prevencia tepelného stresu

Správne zostavená kŕmna dávka nedokáže odstrániť vysokú okolitú teplotu, môže však významne pomôcť organizmu lepšie zvládnuť obdobie tepelnej záťaže.

Cieľom výživy v období vysokých teplôt je predovšetkým:

• zabezpečiť dostatočný príjem živín aj pri nižšej spotrebe krmiva,
• podporiť zdravie čriev,
• chrániť bunky pred oxidačným poškodením,
• udržať správnu rovnováhu minerálnych látok,
• podporiť imunitný systém.

Pri vysokých teplotách hydina obmedzuje príjem krmiva, preto je dôležité, aby prijaté krmivo obsahovalo dostatok energie, kvalitných bielkovín, aminokyselín, vitamínov a minerálnych látok. Cieľom nie je iba zvýšiť energetickú hodnotu zmesi, ale predovšetkým zabezpečiť správnu rovnováhu živín. Významnú úlohu majú esenciálne aminokyseliny (aminokyseliny, ktoré si organizmus nedokáže vytvoriť sám), najmä metionín, lyzín a treonín, ktoré podporujú rast, kvalitu operenia, zdravie čriev a imunitu.

Tepelný stres zároveň zvyšuje tvorbu voľných radikálov (látok poškodzujúcich bunky), preto sú dôležité antioxidanty (ochranné látky), napríklad vitamín E, vitamín C a selén. Podporu organizmu môžu predstavovať aj betaín a vybrané fytogénne látky (aktívne látky rastlinného pôvodu), ktoré pomáhajú udržiavať správnu funkciu buniek, črevného prostredia a využitie živín.

Najdôležitejší je dostatok vody

Voda je pri tepelnom strese najdôležitejšou živinou. Pri vysokých teplotách môže spotreba vody niekoľkonásobne vzrásť. Vták ju využíva nielen na bežné metabolické procesy, ale aj na ochladzovanie prostredníctvom dýchania.

Voda musí byť:

• stále dostupná,
• hygienicky nezávadná,
• čerstvá,
• pravidelne kontrolovaná.

Veľmi častou chybou v hobby chovoch je predpoklad, že ak je napájačka plná, má zviera automaticky dostatok vody.

Príklad z praxe:

Chovateľ ráno skontroluje plnú napájačku pri sliepkach. Popoludní však zistí, že niektoré kusy intenzívne dýchajú a menej žerú. Príčinou môže byť zanesený ventil alebo príliš teplá voda v napájačke. Vtáky síce „vodu majú“, ale nedokážu ju efektívne využívať.

Počas horúcich dní je preto vhodné:

• kontrolovať priechodnosť napájačiek,
• čistiť nádoby na vodu,
• zabrániť ich prehrievaniu na priamom slnku.

Význam elektrolytov pri tepelnom strese

Pri zrýchlenom dýchaní dochádza k zmenám v hospodárení s minerálnymi látkami.

Straty sa týkajú predovšetkým:

• sodíka,
• draslíka,
• chloridov.

Tieto minerály označujeme ako elektrolyty (minerálne látky schopné vytvárať elektrický náboj v telesných tekutinách). Sú nevyhnutné pre správnu funkciu svalov, nervovú činnosť a udržiavanie rovnováhy vody v organizme.

Prostredie a manažment chovu

Ani kvalitná kŕmna zmes nedokáže nahradiť nevhodné podmienky prostredia.

Počas horúcich dní je dôležité zabezpečiť:

• dostatok tieňa,
• prúdenie vzduchu,
• ochranu pred priamym slnkom,
• pravidelnú kontrolu vody,
• dostatok priestoru,
• obmedzenie manipulácie počas najteplejšej časti dňa.

Pri vonkajších chovoch je problémom najmä priame slnečné žiarenie. Hoci môže byť vonkajší výbeh pre hydinu veľmi prospešný, musí obsahovať miesta, kde sa môžu vtáky ukryť.

Najčastejšie chyby chovateľov

V praxi sa opakujú najmä tieto chyby:

• nedostatok vody počas horúcich dní,
• umiestnenie napájačiek na priamom slnku,
• zlé vetranie kurína,
• príliš vysoká hustota zvierat,
• manipulácia so zvieratami v poludňajších hodinách,
• náhle zmeny kŕmnej dávky,
• podávanie nevhodných zvyškov potravín namiesto kompletného krmiva.

Chybou môže byť aj snaha „zlepšiť kondíciu“ pridávaním veľkého množstva obilnín. Obilniny síce dodajú energiu, ale neriešia potrebu aminokyselín, vitamínov a minerálnych látok.

Záver

Tepelný stres patrí medzi významné rizikové faktory chovu hydiny. Jeho vplyv nie je obmedzený iba na dočasné zníženie aktivity, ale zasahuje celý organizmus – od príjmu krmiva cez trávenie až po imunitu a reprodukciu. Najcitlivejšie sú najmä rýchlo rastúce brojlery, vysoko produkčné nosnice, ťažké plemená moriek a niektoré okrasné plemená s hustým operením. Základom prevencie je kombinácia správneho prostredia, dostatku kvalitnej vody a vyváženej výživy. Významné sú pri tepelnom strese najmä antioxidanty, elektrolyty, kvalitné aminokyseliny a látky podporujúce zdravie čriev. Pre chovateľov platí jednoduché pravidlo: ak hydina počas horúcich dní výrazne menej prijíma krmivo, intenzívne dýcha alebo sa mení jej úžitkovosť, nejde iba o bežnú reakciu na počasie. Včasná reakcia môže významne znížiť straty a pomôcť udržať zdravie aj kondíciu chovaných zvierat.

Zdroje, z ktorých bolo čerpané, sú dostupné u autorky Ing. Lucie Humeni.