Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi by len málokto veril, že sa u nás budú pštrosy bežne chovať ako hospodárske zvieratá. Dnes už však pštrosie farmy nie sú žiadnou raritou a záujem o ich chov neustále rastie. Dôvodom je nielen atraktivita týchto impozantných vtákov, ale aj kvalitné pštrosie mäso, hodnotné pštrosie vajcia a ďalšie produkty. Aké sú možnosti chovu a výkrmu pštrosov?

Chov týchto najväčších zástupcov vtáčej ríše sa rozšíril z afrického kontinentu, kde vznikli prvé pštrosie farmy s domestikovanými vtákmi, aj na ďalšie svetadiely vrátane USA a Európy. Dá sa teda predpokladať, že domestikovaného afrického zástupcu bežcov čaká iný osud než vtáčie obry z Madagaskaru, ktoré vyhynuli už pred niekoľkými storočiami.

Pštrosy a ďalšie bežce

Chov pštrosov sa rozšíril z Afriky, kde vznikli prvé farmy s domestikovanými jedincami, do USA aj Európy. Najvýznamnejším druhom je africký pštros dvojprstý, no v chovoch sa možno stretnúť aj s juhoamerickým nandu alebo s austrálskym druhom známym ako pštros emu (správne emu hnedý).

Všetky tieto vtáky patria do nadradu bežcov. Sú to nelietavé vtáky, ktoré sa pohybujú výhradne pomocou silných a dlhých nôh. Typickými znakmi bežcov sú paleognátna stavba lebky, špecificky tvarovaná panva, nerovnomerné operenie tela a tiež zvláštny spôsob rozmnožovania – o vajcia aj mláďatá sa často stará samec. Práve ich silné končatiny im umožňujú vyvinúť vysokú rýchlosť a dobre sa prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia.

Vhodné krmivo pre pštrosy

Hoci sú pštrosy často považované za bylinožravce, vo voľnej prírode prijímajú aj hmyz, drobné stavovce alebo vtáčie vajcia. Z rastlinnej potravy vyhľadávajú najmä listy dvojklíčnolistových rastlín, semená a bobule.

V podmienkach farmového chovu sa dospelým vtákom podávajú kompletné granulované krmivá, ktoré sú nutrične vyvážené a zodpovedajú ich potrebám. Kŕmnu dávku je vhodné doplniť čerstvou zelenou pícninou, zeleninou, jablkami alebo okopaninami. Dostatočné množstvo vlákniny podporuje správnu funkciu tráviaceho systému.

Kuriatka a mladé zvieratá majú vyššie nároky na obsah bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rýchly rast. Dôležitý je aj prísun minerálnych látok, najmä vápnika a fosforu, a to nielen pre správny vývoj kostry, ale aj pre kvalitnú škrupinu, ak sú chované nosnice produkujúce pštrosie vajcia.

Pštrosy potrebujú na správne trávenie drobné kamienky alebo piesok, ktoré im pomáhajú mechanicky rozomieľať potravu vo svalnatom žalúdku. Ak nemajú prístup k prirodzenému zdroju, je potrebné podávať grit. Samozrejmosťou je trvalý prístup k čerstvej vode, ktorej spotreba závisí od teploty prostredia aj typu krmiva.

Bežce chované na farmách a v hobby chovoch

Africký pštros dvojprstý

Z hospodárskeho hľadiska je najvýznamnejším druhom africký pštros dvojprstý. Dospelé jedince môžu dosahovať hmotnosť až 150 kg a patria medzi najväčšie žijúce vtáky na svete. Hoci nie sú schopné letu, tento hendikep kompenzujú výborným zrakom, sluchom a rýchlosťou – na krátku vzdialenosť dokážu bežať rýchlosťou viac než 50 km/h.

Samec má typické čiernobiele sfarbenie s výrazným perím na krídlach a chvoste, zatiaľ čo samica je hnedosivá. Krk a nohy sú takmer bez peria. Pštrosatá rýchlo rastú – v šiestich mesiacoch môžu vážiť až 50 kg a počas ďalšieho polroka svoju hmotnosť takmer zdvojnásobia. Samice pohlavne dospievajú vo veku dvoch až troch rokov, samce približne o rok neskôr.

Hlavným produktom chovu je kvalitné pštrosie mäso, ktoré je cenené pre nízky obsah tuku, vysoký podiel bielkovín a priaznivé nutričné hodnoty. Okrem mäsa majú ekonomický význam aj pštrosie vajcia, koža a perie.

Nandu pampový

Menším druhom vhodným na farmový aj hobby chov je nandu pampový, pochádzajúci z juhoamerických stepí a saván. Váži zvyčajne do 30 kg, a je teda podstatne ľahší než africký pštros. Sfarbenie je sivohnedé, samica býva svetlejšia než samec. Z hľadiska nárokov na kŕmenie a spôsob života sa však od väčšieho príbuzného výrazne nelíši.

Zaujímavosťou je existencia voľne žijúcej populácie nandu v severnom Nemecku, kde sa vtáky rozšírili po úniku z farmy a úspešne sa adaptovali na miestne podmienky.

Emu hnedý

Ďalším chovaným druhom je emu hnedý, často laicky označovaný ako pštros emu. Tento austrálsky bežec dosahuje hmotnosť okolo 50 kg. Má hnedasté, splývavé perie a na krku modrasto sfarbenú kožu. Emu sa dobre prispôsobuje klimatickým podmienkam strednej Európy a je relatívne nenáročný na chov aj kŕmenie.

Rovnako ako pri africkom pštrosovi, aj tu je predmetom záujmu mäso a vajcia, pričom chov môže byť zaujímavou alternatívou diverzifikácie poľnohospodárskej produkcie.

Perspektíva chovu

Chov pštrosov a ďalších bežcov predstavuje zaujímavú kombináciu netradičného hospodárstva a produkcie vysoko hodnotných potravín. Či už ide o pštrosie mäso, veľké a výživné pštrosie vajcia alebo chov druhu, akým je emu hnedý, správna výživa a vhodné podmienky ustajnenia sú základom úspechu. Pri dodržiavaní zásad správnej starostlivosti sa môžu tieto impozantné vtáky stať stabilnou a perspektívnou súčasťou modernej farmy aj menšieho hobby chovu.

---

Často kladené otázky

1. Akú potravu má pštros najradšej?

Pštrosy nepatria medzi striktne bylinožravé zvieratá, vo voľnej prírode sa živia aj hmyzom, malými cicavcami, jaštericami a príležitostne aj vtáčími vajcami. Z rastlinnej potravy uprednostňujú listy dvojklíčnolistových rastlín, semená a bobule. V zajatí sa dospelým pštrosom najčastejšie podávajú kompletné granulované krmivá doplnené o čerstvú zelenú pícninu, zeleninu, jablká a okopaniny.

2. Koľko potravy zje pštros?

Dospelý pštros skonzumuje priemerne 2 až 3 kg potravy denne. Spotreba závisí od veku, hmotnosti, reprodukčnej aktivity a objemových krmív.

3. Čím kŕmiť emu?

Majú podobnú, ale nie rovnakú výživu ako pštros. Emu má podobnú všežravú až prevažne bylinožravú potravu, no má odlišné nutričné požiadavky a zvyčajne prijíma viac plodov, semien a hmyzu.

4. Čím kŕmiť pštrosa?

Základom kŕmnej dávky sú objemové krmivá – seno, senáže, zelená pícnina a kompletné granulované krmivá. Občas možno jedálniček spestriť zeleninou, jablkami a okopaninami.

5. Čo je pštros v zajatí?

Základom kŕmnej dávky sú objemové krmivá – seno, senáže, zelená pícnina a kompletné granulované krmivá. Občas možno jedálniček spestriť zeleninou, jablkami a okopaninami.