Kvokavosť a odkvokávanie

Kvokanie je prirodzený reprodukčný proces organizmu nosnice, ktorá má na svet priviesť ďalšiu generáciu, preto aj sliepky znášajú vajcia. To všetko je riadené hormónmi a je ovplyvnené mnohými faktormi. Kvokajúce sliepky však neznášajú a prebiehajúce kvokanie (trvá aj niekoľko týždňov) znamená pre chovateľa stratu niekoľkých desiatok vajec.

Produkčné nosnice sú šľachtené na čo najvyššiu znášku a kvokanie je nežiaduce. Po generácie je u nich kvokavosť výberom eliminovaná a kvokanie je skôr výnimočné, avšak hlavne menej obvyklé hybridné kombinácie alebo „farby“ kvokajú častejšie.

Nekvokavosť alebo, naopak, vyvinuté materské pudy sú plemenným znakom – napríklad u tradičných plemien najmä ťažších alebo zakrpatených sú tieto prírodné reflexy zachované a sliepky kvokajú častejšie až veľmi často. Po znesení určitého počtu vajec má sliepka snahu zasadnúť – začne kvokať (zmení sa hlasový prejav na charakteristické „kvok-kvok“, sedí na vajciach počas inkubácie (21 dní) a následne sa stará o vyliahnuté kurčatá cca mesiac.

Ak je kvokanie sliepky nežiaduce (a to je skoro vždy – ak práve nechceme liahnuť vlastné kurčatá), nesmieme sliepke nechať príležitosť sedieť od úplného počiatku – najmä nesmie mať k dispozícii hniezdo s vajcami. Najlepšie je oddeliť ju od kŕdľa, umiestniť do vzdušnej klietky (odkvokávacia klietka), odporúča sa zavesenie na „vzduch“, sliepka potom nemá pokoj na sedenie a ochladzuje sa (kvočka má zvýšenú telesnú teplotu), kŕmenie obmedzíme na niekoľko dní.

K zamedzení kvokanie je možné použiť aj hormonálne prípravky – to ale v podmienkach drobných chovov spravidla nechceme.

Aktualita

E-book

E-book o králikoch zdarma

Registrujte sa k odberu newslettera Energys Hobby a získajte zadarmo e-book Králíci.