Kvokavosť a odkvokávanie

Kvokanie je prirodzený reprodukčný proces organizmu nosnice, ktorá má priviesť na svet ďalšiu generáciu, preto tiež sliepky znášajú vajcia. To všetko je riadené hormónmi a ovplyvnené mnohými faktormi. Kvokajúce sliepky ale neznášajú vajcia a kvokanie, ktoré prebehne (trvá aj niekoľko týždňov), znamená pre chovateľa stratu niekoľkých desiatok vajec.

Produkčné nosnice sú šľachtené na čo najvyššiu znášku a kvokanie je nežiaduce. Po generácie sa u nich výberom eliminuje kvokavosť a kvokanie je skôr výnimočné, lenže hlavne menej obvyklé hybridné kombinácie alebo „farby“ kvokajú častejšie. 

Nekvokavosť alebo naopak vyvinuté materské pudy sú plemenným znakom – napríklad pri tradičných plemenách, najmä ťažších alebo zakrpatených, sú tieto prírodné reflexy zachované a sliepky kvokajú častejšie, až veľmi často. Po znesení určitého počtu vajec má sliepka snahu zasadnúť – začne kvokať (zmení sa hlasový prejav na charakteristické „kvok-kvok“, sedí na vajciach počas inkubácie (21 dní) a následne sa stará o vyliahnuté kurčatá cca mesiac.

Ako odnaučiť sliepky kvokať

Ak je kvokanie sliepky nežiaduce (a to je skoro vždy – ak práve nechceme liahnuť vlastné kurčatá), nesmieme sliepke nechať príležitosť sedieť od samého začiatku – najmä nesmie mať k dispozícii hniezdo s vajcami. Najlepšie je oddeliť ju od kŕdľa, umiestniť do vzdušnej klietky (odkvokávacia klietka), odporúča sa zavesenie na „vzduch“, sliepka potom nemá pokoj na sedenie a ochladzuje sa (kvočka má zvýšenú telesnú teplotu), na niekoľko dní obmedzíme kŕmenie.

Na zabránenie kvokaniu je možné použiť aj hormonálne prípravky – to ale v podmienkach drobných chovov spravidla nechceme.