Oďobávanie peria a následný kanibalizmus patria medzi najzávažnejšie behaviorálne poruchy v chovoch nosníc, ktoré môžu spôsobiť výrazné ekonomické straty. Oďobávanie a kanibalizmus vedú k zníženiu znášky, zhoršeniu konverzie krmiva a vyššej mortalite.

Z môjho pohľadu, ako výživárky, je oďobávanie multifaktoriálny problém (má viac príčin), kde sa vplyvy prostredia prelínajú s chybami vo výžive, často spôsobenými nie samotným zložením zmesi, ale jej nesprávnym dávkovaním alebo nahrádzaním obilninami.

Ustajnenie, priestor a hustota osadenia

• častejším sociálnym konfliktom,
• obmedzenému prístupu ku kŕmidlám a napájačkám,
• vyššej hladine stresu (fyziologická stresová reakcia organizmu).

Stres aktivuje os hypotalamus – hypofýza – nadobličky (hormonálny regulačný systém), čo vedie k zvýšenej dráždivosti a reaktivite kŕdľa. Ak je súčasne prítomné nedostatočné uspokojenie potreby príjmu krmiva, riziko oďobávania výrazne rastie.

Dôležité je nielen celkové množstvo priestoru, ale aj:

• priestor pri kŕmidle na kus,
• počet napájacích miest,
• možnosť úniku slabších jedincov.

Oďobávanie často začína u nižšie postavených nosníc, ktoré majú obmedzený prístup k zdrojom.

Svetelný režim a intenzita osvetlenia

Svetlo priamo ovplyvňuje aktivitu, príjem krmiva aj hormonálnu rovnováhu. Vysoká intenzita svetla zvyšuje dráždivosť a podporuje vizuálne vnímanie detailov vrátane poškodeného peria alebo začervenanej kože.

Dlhý svetelný deň:

• predlžuje dobu aktivity,
• zvyšuje frekvenciu interakcií medzi zvieratami,
• zvyšuje spotrebu energie.

Ak nie je energetická a aminokyselinová potreba adekvátne pokrytá, vzniká nepomer medzi výdajom a príjmom živín. Svetlo teda často nepôsobí ako primárna príčina, ale ako zosilňujúci faktor pri súčasnej výživovej nerovnováhe.

Technológia kŕmenia ako medzistupeň medzi prostredím a výživou

• nepravidelné dávkovanie,
• kolísanie množstva zmesi,
• príliš rýchla konzumácia jemne mletých zmesí.

Výživa

Až v momente, keď sú podmienky ustajnenia stabilné, má zmysel detailne riešiť samotnú výživu. V praxi sa tu objavuje zásadný problém – nie v samotnej kvalite zmesí, ale v ich nesprávnom použití. Ako výrobcovia vieme, že kompletná kŕmna zmes je zostavená tak, aby pri odporúčanom dávkovaní pokrývala potrebu energie, aminokyselín, minerálnych látok aj vitamínov. Ak je však zmes poddávkovaná alebo riedená obilninami, prípadne nahrádzaná iba pšenicou a kukuricou, dochádza k jednostrannému príjmu živín (nevyvážené zastúpenie živín).

Pri snahe „ušetriť“ chovatelia často znižujú dennú dávku pod odporúčanú úroveň. Nosnice potom nedosahujú deklarovaný príjem:

• metabolizovateľnej energie (využiteľnej energie pre organizmus),
• metionínu a ďalších esenciálnych aminokyselín,
• vápnika a stopových prvkov.

Tento nedostatok bez zjavného klinického prejavu sa môže najskôr prejaviť zmenou správania – zvýšenou nervozitou, oďobávaním a neskôr poklesom znášky. Je dôležité zdôrazniť, že receptúra zmesi vychádza z presne stanoveného denného príjmu. Ak nosnica prijme o 10–15 % menej krmiva, automaticky prijíma o 10–15 % menej všetkých živín.

Kombinácia pšenice a kukurice predstavuje prevažne zdroj škrobu (rýchlo dostupnej energie). Chýba tu dostatočné množstvo limitujúcich aminokyselín (najmä metionínu a lyzínu), minerálnych látok, vitamínov skupiny B a vlákniny. Vzniká tak energeticky relatívne bohatá, ale výživovo nevyvážená dávka. Nosnica môže mať dostatok energie, ale súčasne deficit stavebných a regulačných živín. Tento stav vedie k poruchám operenia, zvýšenej dráždivosti a hľadaniu alternatívnych zdrojov proteínu – teda peria ostatných nosníc.

Pri nedostatku metionínu, esenciálnej aminokyseliny (organizmus si ju nedokáže vytvoriť), dochádza k zhoršenej kvalite operenia, vyššej lámavosti peria a zvýšenej tendencii k oďobávaniu. Perie obsahuje keratín, ktorý je bohatý na sírne aminokyseliny. Oďobávanie tak môže byť čiastočne kompenzačným správaním pri ich nedostatku.

Záver

Oďobávanie a kanibalizmus nemožno redukovať len na problém svetla alebo hustoty ustajnenia. Tieto faktory pôsobia ako spúšťače, no veľmi často sa pod nimi skrýva výživová nerovnováha. Zásadné je pochopiť, že kompletná kŕmna zmes je vyvážená iba pri odporúčanom dávkovaní. Ak dôjde k jej poddávkovaniu alebo nahradeniu obilninami, vzniká jednostranný príjem živín, ktorý môže vyústiť do porúch správania. Vo väčšine prípadov, keď je zmes správne dávkovaná a nie je riedená, sa výskyt oďobávania výrazne znižuje.

Zdroje, z ktorých bolo čerpané, sú dostupné u autorky Ing. Lucie Humeni.

Často kladené otázky

1. Čo je hlavnou príčinou oďobávania u nosníc?

Oďobávanie je multifaktoriálny problém. Najčastejšie vzniká kombináciou stresu z prostredia (vysoká hustota osadenia, nedostatok priestoru pri kŕmidlách a napájačkách, nevhodné svetlo) a výživovej nerovnováhy, ktorá býva často spôsobená poddávkovaním alebo riedením kompletnej kŕmnej zmesi.

2. Ako súvisí hustota ustajnenia s výskytom kanibalizmu?

Pri vysokom počte nosníc na m² dochádza k častejším konfliktom, obmedzenému prístupu ku krmivu a vode a vyššej hladine stresu. Najčastejšie sú napádané nižšie postavené kusy, ktoré majú k zdrojom obmedzený prístup.

3. Môže svetlo ovplyvniť výskyt oďobávania?

Áno. Vysoká intenzita svetla zvyšuje dráždivosť kŕdľa a umožňuje lepšie vidieť poškodené perie či začervenanú kožu, čo môže podporiť ďalšie napádanie. Dlhý svetelný deň zároveň zvyšuje aktivitu a energetické nároky nosníc.

4. Prečo je problémom riedenie zmesi pšenicou a kukuricou?

Pšenica a kukurica sú predovšetkým zdrojom škrobu (energie), no neobsahujú dostatok esenciálnych aminokyselín, minerálnych látok a vitamínov. Vzniká tak energeticky bohatá, ale výživovo nevyvážená dávka, ktorá môže viesť k poruchám operenia a zvýšenej tendencii k oďobávaniu.

5. Akú úlohu zohráva metionín pri prevencii oďobávania?

Metionín je esenciálna aminokyselina nevyhnutná pre tvorbu kvalitného operenia. Jeho nedostatok vedie k zhoršeniu kvality peria a jeho lámavosti. Keďže perie obsahuje keratín bohatý na sírne aminokyseliny, oďobávanie môže byť čiastočne reakciou na ich deficit.