Medzi plemenami oviec existujú výrazné rozdiely vo výžive. Sú dané šľachtením oviec na odlišný úžitok – mäso, mlieko alebo kombináciu viacerých vlastností.

Tieto rozdiely ovplyvňujú nielen potrebu energie a bielkovín, ale aj to, ako zviera využíva minerálne látky z krmiva.

Mäsové, mliečne, vlniarske a kombinované plemená

Mäsové plemená

Typickými zástupcami sú suffolk, texel alebo charollais. Tieto zvieratá sú šľachtené na rýchly rast jahniat, tvorbu svaloviny a dobré zhodnotenie krmiva. Z pohľadu výživy to znamená, že majú vyššie nároky na energiu (aby rástla svalovina), dostatok kvalitných bielkovín a pravidelný prísun minerálnych látok pre vývoj kostry a svalov. Ak krmivo nestačí, prejaví sa to pomerne rýchlo na raste.

Mliečne plemená

Napríklad lacaune alebo východofrízska ovca. U mliečnych oviec je hlavným produkčným procesom laktácia (tvorba mlieka), ktorá je energeticky veľmi náročná. Okrem energie majú vyššiu potrebu bielkovín, vápnika a fosforu. Ak kŕmna dávka nezodpovedá potrebám, dochádza k rýchlemu chudnutiu bahníc, poklesu dojivosti, zhoršeniu kondície a plodnosti.

Vlniarske plemená

Plemená šľachtené na produkciu vlny, napríklad merino, majú v porovnaní s mäsovými alebo mliečnymi ovcami odlišné nároky na výživu. Vlna je tvorená predovšetkým keratínom (štrukturálna bielkovina tvoriaca vlnu, srsť alebo rohovinu), preto je dôležitý dostatok kvalitných bielkovín a niektorých stopových prvkov. Významnú úlohu zohráva najmä meď a zinok, ktoré sa podieľajú na zdraví kože, pigmentácii a kvalite vlny. Nedostatočná výživa sa môže prejaviť znížením produkcie vlny, zhoršením jej jemnosti, pevnosti alebo zmenou sfarbenia. Energetické nároky bývajú spravidla nižšie ako pri mliečnych plemenách, dlhodobo však musí byť zabezpečený dostatočný prísun živín podporujúcich rast a kvalitu vlny.

Kombinované plemená

Kombinované plemená nie sú zamerané na jeden konkrétny produkčný smer, a preto ich nároky na výživu bývajú vyrovnanejšie než pri vysoko mliečnych alebo intenzívne mäsových plemenách. Napriek tomu kvalita kŕmnej dávky významne ovplyvňuje ich rast, reprodukciu aj celkovú úžitkovosť.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce rozdiely vo výžive plemien

>Intenzita rastu

Medzi plemenami oviec existujú výrazné rozdiely v rýchlosti rastu jahniat. U mäsových plemien je rast geneticky nastavený na vysokú intenzitu, zatiaľ čo u mliečnych a kombinovaných plemien prebieha pomalšie. Táto odlišnosť sa priamo premieta do nárokov na energiu a bielkoviny v kŕmnej dávke, pretože rýchlo rastúce zvieratá potrebujú stabilný a vyšší prísun živín na tvorbu svalovej hmoty a kostry.

Reprodukčné schopnosti

Ďalším rozdielom medzi plemenami je reprodukčný potenciál, teda plodnosť, sezónnosť ruje a počet narodených jahniat. Vysoko plodné plemená (romanovská ovca, východofrízska ovca) majú vyššie nároky najmä v období pred pripúšťaním a v ranej fáze gravidity, keď je zásadná dobrá telesná kondícia bahnice. V tejto súvislosti je dôležitý nielen dostatok energie, ale aj minerálne látky, predovšetkým selén a zinok, ktoré sa podieľajú na reprodukčných funkciách a celkovej vitalite organizmu.

Odolnosť voči výkyvom vo výžive

Jednotlivé plemená sa líšia aj schopnosťou reagovať na kolísanie kvality krmiva. Niektoré intenzívne šľachtené plemená (suffolk, texel) sú citlivejšie a ich úžitkovosť rýchlo klesá pri dlhodobom podhodnotení výživy. Naopak extenzívne typy oviec (šumavská ovca, romanovská ovca) zvyčajne lepšie tolerujú variabilnú kvalitu pasienkového porastu alebo kŕmnych dávok bez výrazného okamžitého poklesu produkcie. Dlhodobo však aj u nich platí, že nedostatočná výživa sa prejaví na kondícii, reprodukcii aj úžitkovosti stáda.

Minerálne látky

U oviec platí, že niektoré prvky majú veľmi úzke rozmedzie medzi nedostatkom a toxicitou.

Meď (Cu)

U oviec ide o najcitlivejší prvok. Podieľa sa na krvotvorbe, pigmentácii vlny, funkcii nervovej sústavy a enzymatických procesoch (biochemické reakcie v tele). Ovce však majú obmedzenú schopnosť jej regulácie. Meď sa ukladá v pečeni (depozícia = hromadenie), a pri prekročení limitu môže dôjsť k jej náhlemu uvoľneniu do krvi, následne dochádza k rozpadu červených krviniek. Tento stav je známy ako otrava meďou a môže končiť úhynom bez výrazných predchádzajúcich príznakov. Ovce sú výrazne citlivejšie na nadbytok medi než kozy, preto je dôležité zvýšiť pozornosť pri používaní minerálnych doplnkov a nepodávať ovciam krmivá alebo liz určené pre kozy či hovädzí dobytok. Využiteľnosť medi navyše ovplyvňujú aj ďalšie prvky, najmä molybdén, síra a železo, ktoré môžu v bachore znižovať jej vstrebávanie.

Selén (Se)

Je súčasťou antioxidačných enzýmov (chránia bunky pred poškodením), dôležitý pre imunitu a reprodukciu. Jeho nedostatok vedie k slabosti jahniat a problémom s plodnosťou.

Zinok (Zn)

Zinok ovplyvňuje kvalitu kože a vlny, je dôležitý pre hormonálnu rovnováhu a podporuje imunitný systém.

Vápnik a fosfor (Ca a P)

Vápnik a fosfor patria medzi najdôležitejšie minerálne látky v organizme oviec. Podieľajú sa na tvorbe a pevnosti kostí, správnej funkcii svalov aj nervovej sústavy. Zvýšené nároky na ich príjem majú predovšetkým rastúce jahňatá a mliečne plemená počas laktácie. Dôležitý nie je len ich obsah v kŕmnej dávke, ale aj vzájomný pomer. Dlhodobá nerovnováha môže viesť k spomaleniu rastu, poruchám vývoja kostry alebo metabolickým ochoreniam.

Železo (Fe)

Železo je nevyhnutné pre tvorbu hemoglobínu (krvného farbiva zabezpečujúceho prenos kyslíka v organizme). Jeho nedostatok sa u oviec v bežných podmienkach vyskytuje pomerne zriedkavo, problémom býva častejšie nadbytok. Zvýšený obsah železa v krmive alebo vode môže znižovať využiteľnosť ďalších minerálnych látok, najmä medi a zinku.

Jód (I)

Jód ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy a metabolizmus. Jeho nedostatok sa prejavuje poruchami reprodukcie a slabými jahňatami.

>Jedna zmes nemusí vyhovovať všetkým

V malochovoch sa často používa jedna zmes pre celé stádo. Tento prístup je praktický, ale nie vždy zodpovedá rozdielnym potrebám jednotlivých plemien. Rozdiely medzi mäsovými, mliečnymi, vlniarskymi a kombinovanými plemenami sa premietajú nielen do potreby energie a bielkovín, ale aj do požiadaviek na minerálne látky a ich citlivosti na nadbytok či deficit.

Záver

Aj keď všetky ovce patria do jedného druhu, ich výživové nároky sa medzi plemenami výrazne líšia. Rozdiely sa netýkajú iba intenzity rastu alebo produkcie mlieka, ale aj využitia živín a citlivosti na minerálnu výživu. Správne nastavená kŕmna dávka by mala vždy vychádzať z plemena, produkčného zamerania aj fázy úžitkového cyklu.

Zdroje, z ktorých bolo čerpané, sú dostupné u autorky Ing. Lucie Humeni