Materské plemena prasiat chované v Českej republike

V komerčných chovoch prasiat sa využívajú tak plemená, ktoré vynikajú reprodukčnými parametrami a materskými vlastnosťami, ako aj plemená, ktoré svojmu potomstvu odovzdávajú dobré rastové schopnosti, odolnosť a dobrú kvalitu mäsa. V rámci hybridizačného programu Zväzu chovateľov prasiat, z.s., tak chovatelia pracujú s materskými plemenami (v zastúpení české biele ušľachtilé a česká landrase), a otcovskými plemenami.

Biele ušľachtilé (materská línia)

Plemeno biele ušľachtilé je základným stavebným kameňom prakticky všetkých svetových šľachtiteľských a hybridizačných programov. V Českej republike tvorí najpočetnejšiu čistokrvnú populáciu, ktorá sa používa v materskej pozícii pri krížení s plemenom landrase na tvorbu prasníc F1 generácie, ktoré sú matkami jatočných prasiat. Prasata

Biele ušľachtilé prasa sa v Českej republike šľachtí od roku 1926, kedy bola zavedená úradná kontrola úžitkovosti a dedičnosti. Stabilizácii chovu napomohli importy najmä nemeckého ušľachtilého prasaťa a Large White z Anglicka. Spočiatku sa sledovala reprodukčná úžitkovosť a exteriér plemena. Zavedenie skúšok vlastnej úžitkovosti sa odrazilo v zlepšení skladby jatočného trupu s optimálnym zastúpením mäsitých častí a znížením podielu tuku. Keď sa v rámci hybridizačného programu uplatňovaného v osemdesiatych rokoch začalo využívať diferencované šľachtenie, biele ušľachtilé prasa bolo zaradené medzi materské plemená. Dosiahnutie výborných reprodukčných schopností s vysokým počtom životaschopných a vyrovnaných prasiatok vo vrhoch sa tak logicky stalo prvoradou požiadavkou šľachtenia jeho materskej línie. Okrem toho sa ďalej venovala pozornosť rýchlemu rastu a výbornej konverzii krmiva pri priemernom osvalnení a mäsovej úžitkovosti.

PrasePo roku 1989 došlo k viacerým importov veľkého bieleho prasaťa, najmä z Anglicka, ale aj z Dánska, Švédska a Francúzska. Riadením šľachtenia prasiat vrátane vedenia plemennej knihy bol poverený Zväz chovateľov prasiat, ktorý sa podieľal na modernizácii šľachtiteľského program. V rámci programu, ktorý bol spustený 1. januára 1999, sa pre biele ušľachtilé plemeno realizovala nová šľachtiteľská stratégia. Tá zahŕňala začlenenie plodnosti do odhadu plemennej hodnoty, tvorbu superplodných línií a nový prístup k posudzovaniu zovňajška.

Zámerom vytvorenia superplodnej línie bolo urýchliť zvýšenie plodnosti bieleho ušľachtilého plemena. Vo vybranej populácii s najvyššou plemennou hodnotou za plodnosť bola kontrola úžitkovosti rozšírená o ďalšie znaky, ako sú individuálna pôrodná hmotnosť, genotyp v estrogénovom lokuse, bodové hodnotenie materských vlastnosti prasníc a dĺžka pôrodu v hodinách.

Pri výbere zvierat do plemenitby sa uprednostňovali jedince veľkého telesného rámca, tzn. s dostatočnou kohútikovou výškou a zodpovedajúcou dĺžkou stredotrupia. Ďalším kritériom bola mliečna žľaza a počet strukov. V prípade superplodnej línie bol minimálny počet strukov na oboch stranách mliečnej lišty stanovený na 8/8, ktoré musia byť výrazné u oboch pohlaví. Veľká pozornosť sa venovala aj pohlavnému výrazu u oboch pohlaví a v neposlednom rade aj utváraniu a funkčnosti končatín, ktoré sú predispozičným faktorom dlhovekosti. Vzhľadom na nový smer šľachtenia sa pre biele ušľachtilé plemeno začal používať názov české biele ušľachtilé (ČBU). Zvieratá uvedeného plemena sa vyznačujú väčším až veľkým telesným rámcom, ľahšou hlavou so vzpriameným uchom, jemnejšou, ale pevnou kostrou a pevnou konštitúciou s vysokým stupňom odolnosti voči stresu. Farbu kože aj štetín majú bielu. Materské línie vynikajú veľmi dobrými reprodukčnými vlastnosťami, vynikajúcou rastovou schopnosťou pri veľmi dobrej konverzii živín, optimálnou mäsovou úžitkovosťou a dobrou kvalitou mäsa.

Landrase

Landrase je druhým celosvetovo najrozšírenejším plemenom. Patrí medzi materské plemená a tým sa riadi aj jehoPrasata šľachtenie. Dnes je hlavným selekčným kritériom počet dochovaných prasiatok, respektíve počet predaných jatočných prasiat. Prakticky všetky svetové šľachtiteľské programy sa tak zaoberajú vyrovnanosťou vrhu, vitalitou prasiatok či mliečnosťou matky. Okrem reprodukcie sa od plemena landrase vyžaduje veľký telesný rámec so zodpovedajúcou dĺžkou stredotrupia. Samozrejmosťou je veľmi dobrá rastová schopnosť.

Základ chovu českej landrase (ČL) dali plemenné prasatá dovezené na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia z Poľska, Kanady, Nemecka, Švédska a neskôr najmä z Dánska a Nórska. Od sedemdesiatych rokov sa plemeno začalo úspešne využívať na tvorbu prasníc – kríženiek F1 generácie (s plemenom bielym ušľachtilým) pre produkčné chovy. V rámci programu hybridizácie sa doteraz používa ako jedno z dvoch základných materských plemien, od ktorého sa požadujú vynikajúce reprodukčné vlastnosti s vyššími počtami živo narodených prasiatok vo vrhoch a vysoká intenzita rastu.

PrasePri výskyte kvalitatívnych chýb mäsa (tzv. mäkké, bledé a vodnaté mäso – PSE) v sedemdesiatych rokoch na jatkách sa zistilo, že ide o dôsledok použitia stress-pozitívnych jedincov (recesívnych homozygotov v halotanovom lokuse) v plemenitbe. Nielen na odhaľovanie, ale aj na elimináciu zvierat náchylných na stres sa využil halotanový test, ktorý bol úspešný a prispel k zlepšeniu situácie.

Prasatá plemena česká landrase sa vyznačujú väčším telesným rámcom, jemnejšou, avšak pevnou kostrou a ľahkou hlavou. Uši majú klopené a primerane dlhé. Konštitúcu môžu mať jemnejšiu, ale pevnú a s vysokým stupňom odolnosti proti stresom. Farbu kože aj štetín majú bielu. Disponujú veľmi dobrými reprodukčnými vlastnosťami a vysokou intenzitou rastu pri veľmi dobrej konverzii živín a mäsovej úžitkovosti.

Aktualita

E-book

E-book o králikoch zdarma

Registrujte sa k odberu newslettera Energys Hobby a získajte zadarmo e-book Králíci.