O zvieratách

Zdravotný stav je úplne zásadným ukazovateľom, ktorý primárne ovplyvňuje ďalšie (reprodukčné, produkčné, výstavné, športové) ukazovatele u králikov. Prvotnou snahou každého chovateľa by vždy malo byť udržať dobrý zdravotný stav – či už ide o chov na produkciu mäsa, či len chov záujmový – na výstavné a súťažné účely. K tomu by mala smerovať všetka starostlivosť…

Hoci sa u králika môže vyskytnúť len málo chorôb (v porovnaní so psami a mačkami), samozrejmosťou je snaha o udržanie dobrého zdravotného stavu. Nákazlivé sú tie choroby, ktoré sú vyvolané choroboplodnými zárodkami (vírusy, baktérie, parazity, plesne) a šíria sa medzi zvieratami.

Chovu holubov sa v súčasnosti venujú väčšinou chovatelia organizovaní v Českom či Slovenskom zväze chovateľov. Chovateľský cieľ organizovaných holubárov je natoľko rôzny, nakoľko rôzne sú holubie plemená. Takisto sa odlišujú spôsoby chovu, ustajnenia, ošetrovania, kŕmenia, u niektorých tréning a súťaže, u vybraných úžitok v podobe mäsa.

Ak nechcete mať problémy s neplodnosťou, pripúšťaním či graviditou, je dobré skontrolovať a prípadne upraviť prostredie, v ktorom samice žijú, ako aj množstvo krmiva.

V súčasnosti sa ľudia, tí ktorí na to majú aspoň minimálne možnosti, rozhodujú prispieť na svoju zdravšiu výživy vlastnou produkciou rastlinných, ale aj živočíšnych potravín. Z tých živočíšnych ide najčastejšie o vajcia z vlastnej produkcie. Tu nastáva otázka: Ako na to?

Pri kŕmení a výkrme kačíc a husí je nutné uvedomiť si rozdielnosť zásadných požiadaviek na výživu. Skúsenému chovateľovi sú známe aspoň základné odlišnosti medzi husou, kačicou a pižmovkou.

Drobný chov zvierat je typický aj určitou „ľudovou tvorivosťou“. Týka sa to predovšetkým technológií a postupov v oblasti ustajnenia a kŕmenia zvierat. Niektoré z týchto zvykov majú natoľko priaznivý efekt, že sa stali bežnou praxou v týchto chovoch. Iné návyky sú však menej vhodné a môžu spôsobovať problémy s úžitkovosťou a zdravotným stavom chovaných zvierat.

Plemeno bolo vyšľachtené v grófstve Sussex rozprestierajúcom sa na južnom pobreží Anglicka. Súčasné rozšírenie je celosvetové, u nás sa najčastejšie chová biela s čiernou kolumbijskou kresbou.

Chovateľov kačíc môžeme rozdeliť na dva typy. Jeden typ nakupuje každý rok trojdňové káčatá a odchováva ich do jatočnej zrelosti. Druhý typ sa chovu kačíc venuje odborne, nielen pre produkciu mäsa, ale aj pre krásu, ktorou niektoré plemená vynikajú a venuje sa ich zošľachťovaniu podľa štandardu.

Chovali ju oddávna v kraji Landais v južnom Francúzsku. Je to statná, stredne ťažká, rýchlo rastúca hus pokojného temperamentu, tvrdej konštitúcie, s kompaktným, pevne stavaným telom neseným mierne šikmo nahor, vhodná na výkrm na tučnú pečeň. Chová sa v sivohnedom (divom) a bielom sfarbení.